rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ
SúvisiaceNovinky

11,54 €Cena bez DPH
Do košíka

V čom sa líšia provinčné a svetové univerzity?

V posledných týždňoch som mal možnosť podrobne diskutovať o vývoji vzdelávania s viacerými osobnosťami z univerzít i z priemyslu.

Boli medzi nimi napríklad prof. Milan Zelený z Fordham University, prof. Wilfried Sihn z TU Wien, prof. Burkhard Scheel z Fraunhofer IFF Magdeburg, doc. František Čuba z CESO Slušovice, pán Tomáš Baťa, Bata Shoe Corporation, Zbyněk Frolík, Linet, Pavel Kafka, Siemens CZ, Miroslav Hofman, 2N Telekomunikace a ďalší.
Rád by som sa podelil o niektoré názory.

Začnem citátom Milana Zeleného:
„Znalosť nie je informácia. Poznanie nie je iba zhromažďovanie informácii. Znalosť je akcia. Najbohatšie sú tie krajiny, ktoré sa spoliehajú na znalosti a schopnosti v podnikaní, nie iba na zariadenia, prácu a nerastné zdroje. Zdroje, peniaze, stroje, informácie – to všetko nie je k ničomu bez použiteľných znalostí. Znalosti musia byť použiteľné a použité. Nepoužiteľné a nepoužité znalosti zostávajú informáciami pokiaľ nie sú transformované na čin. Mnohé krajiny sú bohaté na informácie (symbolický popis akcií), ale chudobné v znalostiach (v akciách a činoch samotných). Mať príliš mnoho informácii je zlé, nemať dostatok znalostí je horšie".
(prof. Milan Zelený)

1. Celosvetovo prebieha rozsiahla diskusia o univerzitách. Nie o ich financovaní, ale hlavne o formách a obsahu ich výučby. Podniky vyjadrujú silné výhrady, pretože rozvoj priemyslu je rýchlejší, ako dokážu univerzity sledovať vo svojich systémoch vzdelávania. Jednoznačný záver - univerzity sa vzďaľujú potrebám priemyslu. V USA dnes prebieha najväčšia kritika a reforma programov MBA od ich vzniku. Dôvod? Sú príliš teoretické, vedecké a vzdialené praxi. Mnohé knihy, ktoré dnes patria k základnej literatúre na napríklad našich fakultách manažmentu (Kotler, Samuelson) už nie sú v USA doporučované študentom aby ich študovali, pretože poznatky v nich sú staré niekoľko desaťročí a svet sa medzitým veľmi zmenil. Problém je v tom, že ten, kto chce učiť a rozvíjať nové, musí byť priamo pritom – v akcii, pri vytváraní znalostí. Učenie z kníh je väčšinou učením starého. Riešenie? Byť tam, kde sa tvorí nové – priamo vytvárať znalosti, zamerať sa na projekty vo výskume a v priemysle. Väčšina nositeľov Nobelovej ceny objavila a rozpracovala svoje myšlienky práve v takejto práci, v akcii a nie v knihách.

2. Svetové univerzity sú otvorené, neskrývajú svoje informácie, pretože vedia, že majú znalosti. MIT bola prvou univerzitou, ktorá zverejnila svoje učebné materiály na internete. Na provinčných univerzitách si učitelia skrývajú „svoje" knihy a učebné materiály medzi sebou, pretože ešte nepochopili, že konkurenčný náskok nie je v tom, že informácie vlastníme, ale v tom, že ich vieme prakticky používať. Iba najlepší majú sebavedomie a odvahu nebáť sa zverejniť všetky informácie, ktoré majú, pretože ich sila je v znalostiach. A tie sa kopírovať nedajú – získavajú sa praktickou činnosťou. Na svetových univerzitách nikto nemá „patent" alebo „monopol" na určitý odbor – existuje voľná a slobodná súťaž myšlienok a riešení.

3. Profesori svetových univerzít majú menšiu moc, ale väčšie znalosti, ako profesori provinčných univerzít. Nie sú pánmi nad osudmi svojich doktorandov a asistentov, ktorí im musia „slúžiť" preto, aby sa dopracovali k vytúženým titulom. Sú to lídri, ktorí majú schopnosť vytvárať znalosti a tým priťahovať k sebe najlepších. Veľké výkony sa nedosahujú v atmosfére strachu, ale v prostredí radosti z práce. Učitelia na svetových univerzitách majú svoje povolanie, učitelia na provinčných univerzitách chodia do zamestnania a poctivo si v ňom odsedia povinných 8 hodín.

4. Na svetových univerzitách vládne multikultúrny a kozmopolitný systém. Učitelia sa niekedy delia do dvoch skupín – jedna skupina sa viac venuje práci priamo na univerzite (lokálne vytváranie znalostí), druhá skupina učiteľov neustále cestuje po svete, vytvára nové kontakty, zbiera nové myšlienky a nápady, vytvára imidž svojej univerzity v priemysle a vo svetovej komunite (globálne vytváranie znalostí). Svetový trend je, že mnohí profesori univerzít pracujú doma, na univerzitu prichádzajú iba na stretnutia so študentmi, laboratórne práce a prednášky. Najvýznamnejšie osobnosti univerzít sú žiadané v podnikoch, na svetových kongresoch a v medzinárodných výskumných tímoch. Charakteristikou provinčnej univerzity sú ošúchané stoličky v kabinetoch učiteľov, charakteristikou svetovej univerzity kilometre, ktoré nalietajú. Veľkú časť výučby môže dnes nahradiť internet a videokonferencie (transfér informácii). Profesori prichádzajú do kontaktu so študentmi hlavne pri tvorbe znalostí, v konkrétnej akcii, na projektoch.

5. Prostredie na modernej univerzite musí odrážať prostredie, v ktorom budú študenti pracovať v dnešnom globálnom svete. Hovorí a učí sa viacerými jazykmi, na univerzite spolupracujú a prednášajú významní pracovníci z priemyslu, medzinárodné osobnosti a domáci učitelia. Na svetovej univerzite je pohyb, zmena, prichádzajú študenti z viacerých kontinentov, miešajú sa jazyky, kultúry, názory. V takomto prostredí vznikajú prelomové veci a v takomto prostredí sa môže pripraviť študent pre globálny svet.

6. Univerzity musia viac tvoriť znalosti ako zhromažďovať a konzervovať informácie. Nestačí transformovať a bez hlbšieho pochopenia učiť znalosti, ktoré vytvoril niekto iný. Univerzity musia vytvárať vlastné znalosti, rozširovať a kapitalizovať ich. V USA vzniká koncept podnikateľskej univerzity, ktorá učí študentov podnikať (kapitalizovať znalosti) v aj sama podniká. Absolvent takejto školy môže končiť školu ako člen alebo spoluvlastník firmy, ktorú založil spolu so svojimi učiteľmi.

7. Provinčné univerzity sú izolované inštitúcie, ktoré konzervujú a rozširujú informácie. Moderné univerzity sú otvorené organizácie, ktoré hľadajú prepojenie s priemyselnými firmami a s regionálnymi inštitúciami. Vytvárajú funkčné siete, v ktorých vznikajú ďalšie znalosti a inovácie, vďaka ktorým sa rozvíja celý región. Nie v konceptoch na papieri, ale s reálnymi výsledkami. Mnohé nové impulzy dnes prichádzajú skôr z podnikateľskej sféry ako z univerzít. Príkladom môže byť projekt rozvoja emocionálnej inteligencie v českom školstve, iniciovaný a realizovaný podnikateľmi, ktorí si uvedomili vplyv EQ na rozvoj podnikania skôr, ako univerzity.


Niektoré univerzity majú problém zachytiť uvedené trendy. Dôsledkom je vznik paralelného systému vzdelávania podporovaný priemyslom. Diskusie o výskumných a „nevýskumných" univerzitách sú zbytočné. Dôležité nie sú koncepty na papieri, sny, a „potemkinovské laboratóriá a ústavy", ale reálne výsledky a „akreditácia" trhom. Nakoniec zostanú iba svetové a provinčné univerzity. A neskôr iba tie svetové, pretože aj svet univerzít sa globalizuje.

Chcete odoberať newsletter IPA Slovakia?

Zostaňte s nami v spojení s newslettrom IPA a vyberte si, o ktoré informácie máte záujem.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Keď prichádza nové na svetPripadám si niekedy ako pôrodník. Lekár pomáha pri pôrode ...

Toyota Kata pre koučovMyšlienky Toyota Kata nie sú v našich zemepisných šírkach ...

Flexibilná výroba, pokročilé systémy ...Vybudujte si svoj biznis bez zbytočného rizika, ...

Najnovšie články

Spájanie inovátorovŽijeme vo svete prepájania vecí a ľudí. Naše deti sa v ...

Manipulácia a komplex menejcennosti ...Manipuláciu vo všeobecnosti charakterizuje ...

SMART factory - inteligentní továrnaV poslední době zaznamenávám spoustu dotazů k ...
Klasická verzia webu
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved