rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ
SúvisiaceNovinky

Byrokratickí inovátori, Ján Košturiak

Úradníci chú prevziať úlohu zákazníkov a motivovať na inovácie.
[29.11.2007, TREND / Ján Košturiak]

Európski úradníci akoby sa zamilovali do slova inovácia. Frekventovane ho počuť v prejavoch, v deklaráciách, víziách a stratégiách. Tak ako v tej, ktorá začiatkom dekády dostala prívlastok Lisabonská.

Čo urobil Európsky parlament keď zistil, že Lisabonskú stratégiu sa nedarí napĺňať? Prijal novú rezolúciu. Nasledovať budú určite ďalšie deklarácie a výzvy, ale ani tie nepomôžu splniť stanovené ciele. Osobitne ten hlavný – urobiť zo starého kontinentu najviac konkurencieschopnú poznatkovo orientovanú ekonomiku na svete.

Frázy a veľkolepé vízie neobchádzajú ani slovenských politikov. Pohľad na ich pokusy a programy pre podporu inovácií a konkurenčnej schopnosti je rovnako žalostný ako na tie z Bruselu.

Napríklad portál Minerva ukazuje množstvo „užitočných" liniek, starých fotografií z propagačných akcií a kontakty na bývalú vládu. Nová vláda prišla s novým programom – Projekt inovačnej stratégie na roky 2007 až 2013. Aj s dobre známymi politickými deklaráciami a frázami. A s vopred predpovedateľným výsledkom.

Nulový efekt

Prečo úradnícke činy nepomáhajú a výsledky nie sú úmerné množstvu dobre mienených deklarácií a výzev? Lebo to, čo robia úradníci v Bruseli, nemá nič spoločné s inováciami.

Tie sa nedajú plánovať v parlamentoch a v kanceláriách európskych byrokratov. Nemôžu o nich diskutovať a rozhodovať ľudia, ktorí nikdy žiadnu inováciu neurobili a väčšinou ani presne nevedia, o čom hovoria.

Iste, inovácia je jedna z ďalších tém, ktorá vhodne zapadá do agendy a priorít bruselských úradníkov. A získať peniaze na niečo, čo nazveme inováciou, je lákavé. Napríklad na budovu, ktorá sa vyhlási za inovačné centrum.

„Inovačnú" výrobnú alebo informačnú technológiu, alebo výskumnú správu, ktorá zapadne niekde v zásuvke medzi desiatkami iných štúdií. Áno, mnohé európske inovačné programy skutočne majú pozitívny vplyv na nové inovatívne a kreatívne nápady – ako sa dostať k európskym peniazom.

S akými ďalšími nápadmi na podporu inovácií úradníci prichádzajú? Chcú udeľovať európske ceny za inovácie, podporovať celoživotné vzdelávanie, mobilitu výskumných pracovníkov. A, samozrejme, udeľovať nové stimuly na podporu výskumných projektov.

Možno tieto kroky majú zmysel, ale k vyššej inovatívnosti určite neprispejú. Alebo niekedy BMW, Toyota, Samsung, Apple či Nokia inovovali preto, že dostali od úradníkov prísľub stimulu, alebo chceli zabojovať o ocenenie?

Inovačné tigre

Bostonská konzultačná skupina (BCG) v spolupráci s týždenníkom Business Week vyberajú každý rok najinovatívnejšie spoločnosti sveta. Pri výbere sa zohľadňuje vývoj akcií, tržieb, ziskov a patentov za posledných päť rokov. Tento rok vyšlo poradie v prvej päťke takto: Apple, Google, Toyota Motor, General Electric, Microsoft.

Najlepšie umiestnenie z európskych firiem, 13. miesto, obsadila fínska Nokia. Do top dvadsiatky najinovatívnejších firiem sveta sa zo starého kontinentu dostali iba tri – okrem Nokie ešte BMW a Virgin Group.

Prieskum BCG pripomína, že vytvorenie prevratných produktov, podnikových procesov alebo nových podnikateľských modelov nevznikne za noc. Ani náhlym osvietením na inovačnom workshope.

Je to výsledok dlhodobej orientácie podniku na inovácie, ochoty riskovať a schopnosti podporovať a rozvíjať talenty vo firme. Kľúčovú rolu zohrávajú správni lídri vo vrcholovom vedení.

Iná analýza ukazuje, že vyše 80 percent inovačných projektov je neúspešných ešte pred tým, ako sa dostanú na trh. Z tých, ktoré uzrú svetlo komerčného sveta, neuspejú štyri pätiny.

Navyše, viac ako 90 percent inovácií je uvedených na trh neskôr, majú prekročený rozpočet alebo nižšiu kvalitu, ako predpokladal pôvodný plán. A až 97-percent patentov prerobí, to znamená, že nedosiahnu ani nulovú návratnosť investície.

Odvaha a motivácia

Čo z toho vyplýva? Že inovácie sú rizikový biznis. Sú pre odvážnych, ktorí radi prekonávajú výzvy (ale nie tie od bruselských úradníkov). Pre bláznov a nadšencov, ktorí sú ochotní 10-krát skrachovať a založiť desať ďalších firiem. Len preto, aby zmenili svet.

Inovácie sú biznis pre ľudí, ktorí majú radi vzrušenie, zmenu, riziko, dobrodružstvo. Nie pre tých, ktorí milujú teplé kancelárie a pocit bezpečia. O inováciách by preto mali diskutovať a rozhodovať podnikatelia, a nie úradníci a akademici, ktorí si myslia, že inovácie sa dajú siať ako obilie v sovietskych kolchozoch.

Profesor Milan Zelený z newyorskej Fordham University, ktorý pôsobí na viacerých školách po celom svete a napísal niekoľko kníh, má vlastnú definíciu inovácie. Podľa neho ide o také kvantitatívne alebo kvalitatívne zlepšenia produktu, procesu alebo podnikateľského modelu, ktoré významne pridávajú hodnotu zákazníkovi či podniku. Najlepšie obom stranám súčasne.

Keďže sa pridaná hodnota realizuje až pri trhovej transakcii, sama inovácia podľa neho vzniká na trhu, vo chvíli predaja. „Vlastne ju realizuje zákazník. Preto sa inovácie zásadne líšia od invencie, od vynálezu, patentu alebo zlepšovacieho návrhu – tie môžu zostať nerealizované, v trezore, v sklade, v papieroch, na patentovom úrade," dodáva.

Podpora inovácií podľa M. Zeleného nie je otázka peňazí, ale motivácie vyniknúť. V pozadí inovácií a kvality nie sú predpisy, štandardy a normy, ale starostlivosť o zákazníka.

Prirodzene, aj na Slovensku a v Česku existujú firmy, ktoré v inováciách veľa dokázali. Napríklad Gotive, Ipesoft, Eset, Spinea, Matador, PSL, Sauer Danfoss, Linet, Plastcom, Vital, Decodom, Atrea, Ahorn, Unicorn. No koľko slovenských firiem má inovácie definované ako kľúčový proces vo svojej organizácii? Koľko pracovníkov a s akou kvalifikáciou sa tomuto procesu systematicky venuje?

Koľko kníh o inováciách vyšlo na Slovensku v ostatných rokoch? Koľko serióznych vysokoškolských alebo postgraduálnych študijných programov sa v tejto oblasti u nás vyučuje? Vyzerá to tak, ako keby sme dávali peniaze do výstavby budov a chýbali by nám architekti, projekty, ale aj stavebníci. Aké budovy by sme postavili? Aká by bola návratnosť investícii?

Ako na to

Brožúry, počítače ani budovy nevedia inovovať. Túto schopnosť majú iba ľudia. Zajtrajší inovátori sedia dnes v školských laviciach. Tam treba začať. Aby mohli podniky a ekonomika lepšie konkurovať a byť inovatívnejšie, treba zmeniť prístup už od základných škôl. Pracovať s talentmi, vytvoriť experimentálne triedy, učebne a laboratóriá zamerané na kreativitu, technické a podnikateľské inovácie.

Stredné školy treba napojiť na inovačné projekty univerzít a priemyselných firiem. Inovácia vzniká na trhu – dajme priestor mladým ľuďom rozvíjať podnikateľské nápady už na vysokých školách.

Nevyhnutné je tiež zmeniť systém vzdelania. M. Zelený, ktorý vyučuje na univerzitách po celom svete, vidí, aké veľké sú rozdiely v obsahu aj vo forme vzdelávania medzi Európou a Áziou s USA. Kým európsky systém zdôrazňuje encyklopedické informácie, bifľovanie, vzorce, pravidlá a kompilácie, v USA sa väčší dôraz kladie na poznatky.



Študenti sa učia organizovať projekty, koordinovať tím, prepájať informácie. Sú vedení k originalite a diferenciácii, ktoré se nedajú „odpísať". „Informácie sú bežne dostupnou komoditou, netreba sa ich bifľovať," pripomína M. Zelený. Preto sú v USA populárne skúšky s otvorenou knihou.

Inými slovami, ak sa majú študenti iba „učiť" informácie, nepotrebujú k tomu univerzity. To bolo nutné v stredoveku, keď informácie neboli bežne dostupné. Výsledkom vzdelávania by dnes mala byť schopnosť používať poznatky, a nie iba vedieť informácie.

Ďalší rozdiel je v motivácii. V USA aj v Číne funguje vo vzdelaní „zákaznícky princíp". Študenti sú zákazníci, za svoje vzdelanie platia a ovplyvňujú ho tak, aby bolo najlepšie na svete. V Európe majú študenti vzdelanie kvázi zadarmo. Nesprávajú sa ako zákazníci a nepoznajú hodnotu poznatkov.

Mylné predstavy

Niektorí ľudia vnímajú inovácie úplne pomýlene. Tvrdia, že ich prinášajú počítačové programy alebo že ich vo firme podporujú metódami typu Brainstorming. Podobné názory ani neprekvapia.

Veď na ktorej slovenskej škole alebo v ktorej firme sa vyučujú systematické postupy na definovanie a hľadanie inovačného zadania? Koľko máme na Slovensku expertov na systémy TRIZ (Theory of Inventive Problem Solving), WOIS (Way of Oriented Innovation Strategy), Creax, synektiku alebo laterálne myslenie?

Ani vnímanie inovácií iba ako prevratných technických riešení a nových technológií nie je úplné, ako naznačuje tabuľka, v ktorej sú uvedené niektoré príklady inovačných princípov v podnikaní. Podľa belgického experta na inovácie Simona Dewulfa, zakladateľa a riaditeľa spoločnosti Creax, „inovácia vytvára lepšie, jednoduchšie, krajšie, lacnejšie a bezpečnejšie funkcie".

Inými slovami, prináša vyššiu hodnotu. A to rôznymi spôsobmi. Napríklad tým, že dodávateľ zákazníkovi poskytne niečo navyše, no za viac peňazí.

Alebo populárnejší príklad – viac za menej. Prípadne menej za oveľa menej – filozofia, s ktorou prerazili nízkonákladové aerolínie. Zákazník platí menej, dostáva horšiu službu, ale napriek tomu na dostatočnej, uspokojivej úrovni.

V minulosti sa hovorilo hlavne o inováciách produktov. V dnešnom globálnom svete sú okrem produktových inovácií stále dôležitejšie inovácie v oblasti marketingu a predaja, logistiky, organizácie procesov a zdrojov v podniku a celých podnikateľských systémov.

No nech ide o akúkoľvek inováciu, nevznikne na stoloch úradníkov, ktorí spravujú „inovačné" fondy, ani v „inovačných" budovách, ktoré hľadajú nájomcov z „inovačných" firiem. Inovácie vznikajú v hlavách a srdciach ľudí, potom vznikajú firmy, ktoré generujú peniaze, a potom sa stavajú budovy. Opačne to nefunguje.

Je jasné, že inovácie potrebujú aj infraštruktúru. Len aby sme z európskych inovačných fondov nepostavili veľké potemkinovské sídlisko. V tejto disciplíne bolo u nás vždy majstrov dosť.



Chcete odoberať newsletter IPA Slovakia?

Zostaňte s nami v spojení s newslettrom IPA a vyberte si, o ktoré informácie máte záujem.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Sme Generácia Ypsilon!„Jsem Generace Ypsilon, nemusím nic, a můžu všechno, a ...

Údržba v období krízyPrinášame vám rozhovor s odbornými garantmi konferencie ...

Jesenný Deň majstrov doplnený o ...Prijmite naše pozvanie na 8. Deň majstrov, ktorý sa ...

Najnovšie články

R2-D2, C-3POPoznáte robotov R2-D2 a C-3PO z kultového filmu ...

Umelá inteligencia, pomocník náš ...Vedeli ste, že švédska pálenica chce využiť ...

Využitie digitálneho dvojčaťa v oblasti ...V dnešnej dobe, kedy sa každý podnik snaží byť čo najviac ...
Klasická verzia webu
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved