rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Hľadajte cesty ako posúvať ľudí dopredu

Vo výrobnom sektore sme svedkami toho, ako prestávajú fungovať mnohé zjednodušené motivačné schémy. Najväčšie problémy majú firmy, kde zabudli na človeka a čísla povýšili nad ľudí. Na túto tému pre Zisk manažment viedol rozhovor náš kolega Jozef Krišťak.

Čo v tomto čase najviac zaťažuje výrobné podniky na Slovensku a s čím sa musia podľa vás vysporiadať? Popíšte nám to viac...

Aktuálne je pre väčšinu firiem najväčším problémom určite otázka, kde zohnať dostatok nielen kvalifikovaných, ale hlavne motivovaných ľudí. Veta „Ak sa Ti nepáči, dvere sú otvorené" takmer úplne vymizla z jazykov našich manažérov. Sme svedkami ako postupne prestávajú fungovať mnohé zjednodušené motivačné schémy, ktoré principiálne nie sú založené na rešpekte k ľuďom. Najväčšie problémy majú práve firmy, kde zabudli na človeka a povýšili čísla nad ľudí.
Nedostatok ľudí sa rieši najčastejšie pracovníkmi zo zahraničia a odvážnejší skúšajú automatizovať, aj keď je to niekedy za hranicami firemných pravidiel ekonomickej návratnosti.

Ako konkrétne podľa vás rozvíjajú výrobné firmy na Slovensku koncepty Industry 4.0 či Digitálnych podnikov, prípadne, aké sú tam prekážky, ktoré musia zdolávať? 

V minulosti firmy riešili hlavne optimalizácie fyzických tokov a nasadenie automatizácie sa riadilo okrem ekonomických a kvalitatívnych pohnútok pravidlom 3D Dull, Dirthy, Dangerous. Išlo hlavne o rutinné, opakované, monotónne, špinavé alebo nebezpečné operácie. Dnes si mnohí uvedomujú, že ak máme mať optimalizované materiálové toky, tak v prvom rade musíme zvládnuť optimalizovať toky informačné. Jednak vo vertikálnom smere, kde ide o tok informácií od stroja k operátorovi až po nadradené riadiace systémy a naspäť, ale rovnako aj v horizontálnom smere od zákazníka, cez naše firemné oddelenia až po dodávateľov. Nesmieme zabudnúť ani na integráciu dát v celom životnom cykle výrobku, od inovačnej myšlienky cez realizáciu prototypu, sériovú výrobu až po servis a následnú výmenu výrobku.

Ktoré najväčšie výzvy musia firmy zdolať, aby boli v týchto procesoch úspešné?

Pre mňa je obrovskou výzvou budúcnosti eliminácia všetkých prerušení v informačnom toku. V mnohých firmách existujú ako keby dve firmy. Jedna v informačnom systéme a druhá fyzicky naživo. Problém je, že tá v informačnom systéme je často ako keby offline. Dáta v nej vznikajú s časovým oneskorením, často na základe manuálnych záznamov, výsledkom čoho  je, že nezodpovedajú skutočnosti a ľudia im nemôžu bezvýhradne dôverovať. Dôsledkom sú neefektívne riadené výrobné procesy. Potrebujeme vytvoriť také prostredie, kde prepojíme fyzický svet so svetom digitálnym, kde sú všetky možné dáta prístupné on ine v reálnom čase. Ak ich potom dokážeme správne zdieľať a spracovať, dokážeme radikálne zvýšiť produktivitu v každom výrobnom podniku.
Čerešničkou na torte budú autonómne riadiace systémy na báze umelej inteligencie, ktoré zlepšia množstvo rozhodovacích procesov.

Na vašom webe uvádzate, že inovatívne firmy majú svoj radar systém, prostredníctvom ktorého zachytávajú, čo sa deje v ich okolí. Ako je to s inováciami vo výrobných podnikoch – v čom tuzemské firmy zaostávajú oproti zahraničiu?

Dôležité je uvedomiť si princíp radaru, ktorý tkvie v aktívnom vysielaní energie do priestoru a zachytávaní vrátených vĺn. Pre firemné prostredie to znamená, že by sme nemali budovať analytické oddelenia, ktoré len pasívne skúmajú, čo sa deje v okolí firmy.  Koncentrovať by sme sa mali na aktívne vysielanie inovačných signálov z firmy a okamžité učenie na báze zachytených spätných informácií.
Okrem trendov musíme predovšetkým lepšie poznať prostredie zákazníka. Nestačí sa ho pýtať, čo chce a potrebuje, ale mali by sme sa snažiť ho príjemne prekvapiť tým, že systematicky rozvíjame vlastnú schopnosť vidieť príležitosti a sme schopní rýchlo vymýšľať a testovať nové riešenia. Môžeme sa pritom držať jednoduchého pravidla, že sa snažíme vyriešiť problém zákazníka komplexne a neplytvať jeho časom a energiou. A práve tu narážame na najväčší domáci problém. 

Nemajú tuzemské firmy dostatok kreatívnych a zručných ľudí, ktorí by to zvládli?

Niežeby naši ľudia neboli dostatočne kreatívni alebo technicky zdatní, skôr naopak. Problémom je, že väčšina našich firiem už nemá priamy kontakt s koncovými zákazníkmi a často je odkázaná na sprostredkované informácie od svojich odberateľov alebo z centrály niekde v zahraničí. Len málo výrobných firiem má svoj vlastný výkonný obchodný a marketingový tím. Potom celé inovačné úsilie často končí namiesto zvyšovania hodnoty pre zákazníka opatreniami na zníženie výrobných nákladov, v lepšom prípade na zlepšenie kvality. 

 

Čo považujete za najdôležitejšie pri manažovaní výrobných podnikov - zmenili sa nejakým spôsobom procesy či vedenie ľudí? V čom najviac vnímate hlavný rozdiel oproti minulosti?

Hlavný rozdiel vnímam v požiadavke na zmenu štýlu vedenia. Vo všeobecnosti ide o zmenu role manažéra z plánovacej a kontrolnej funkcie, čoraz viac smerom k role trénera, kouča ľudí. Je to dané celkom jednoduchou logikou. Každá firma musí v súčasnosti vedieť vyriešiť určité množstvo vlastných problémov. Ak zvážime množstvo zmien, ktorým aktuálne čelíme, môžeme relatívne presne predpovedať, že v budúcnosti budeme musieť vyriešiť oveľa viac problémov ako dnes. Ak pripustíme, že bude viac problémov, potom musíme do ich riešenia zapojiť väčší podiel vlastných ľudí a zároveň musíme pracovať na rozvoji schopnosti ľudí tieto problémy riešiť. Kľúčovou konkurenčnou výhodou v budúcnosti bude práve schopnosť ľudí vytvárať vlastné riešenia, k čomu musia byť systematicky vedení. Nestačí ľuďom stanoviť ciele a nechať im voľné ruky, nech to urobia ako chcú. Ľudia potrebujú vedenie, ktoré im pomôže dosiahnuť výsledky.

 



Mnohé výrobné podniky trápi nedostatok kvalifikovaných ľudí, pričom túto situáciu musia vykrývať aj zahraničnými pracovníkmi. Je toto podľa vás optimálna cesta, alebo sú aj iné možnosti? Skúste poradiť... 

Každá firma musí mať vymyslený svoj vlastný systém, ako sa neustále reprodukovať. Je to niečo podobné ako rodina. Rodičia vychovávajú svoje deti, aby postupne prebrali ich role. Znamená to zabezpečiť neustály prísun nových ľudí do firmy, vytvoriť procesy, ako ich čo najrýchlejšie integrovať a dať im príležitosť firmu ďalej posúvať. 
Nemyslím si, že najdôležitejšie rozhodovacie kritérium by mala byť krajina alebo adresa nových ľudí. Zahraniční pracovníci môžu napomôcť obohateniu firemnej kultúry. Je len škoda, že v drvivej väčšine prípadov je motívom skôr lacnejšia pracovná sila ako snaha mať kvalifikovanejších a lepších ľudí. Bolo by fajn, keby sa nám podarilo prilákať do našich firiem zo zahraničia aj skutočnú svetovú špičku bez ohľadu na svetové strany.

 
Na konferenciu Výrobný manažment, ktorú organizujete, chodia každoročne stovky úspešných ľudí z rôznych priemyselných odvetví. Majú recept na to, kde vziať pripravených ľudí do jednotlivých tímov a prečo treba ľudí zapájať do procesov? Čo im pomáha najviac? 

Heslo Toyoty napríklad znie: Predtým ako vyrobíte auto, najskôr vyrobte človeka.
Takže pokiaľ sa budeme správať k ľuďom ako k zdrojom, prirodzene budeme očakávať, že sa dajú na trhu práce kúpiť. 
Ak sa budeme viac riadiť filozofiou Toyoty, budeme hľadať cesty ako vlastných ľudí neustále posúvať dopredu. Práve konferencia výrobný manažment je výborným miestom na vzájomné inšpirovanie sa, spoznávanie čo funguje a čo nie.

7 hlavných trendov vo výrobných firmách v ďalších mesiacoch 

  1. Akokoľvek dobre zanalyzujete trendy, ktoré prichádzajú z externého prostredia, a premyslíte si svoje kľúčové aktivity, jedno je – budete ich musieť zmeniť.
  2. Najväčším nepriateľom budúceho úspechu môže byť práve prehnaná snaha držať sa stanovených plánov bez schopnosti rýchlo ich zmeniť, treba byť flexibilný.
  3. Zdá sa, že doba presne popísaných plánov, ako robiť zmeny, je definitívne preč. Nakoľko je budúcnosť nepredikovateľná, mali by sme sa koncentrovať na techniky, ktoré sú vhodné na prekonávanie neznámych zón a sú založené na neustálom učení sa.
  4. Veľmi efektívne sú stratégie prvého kroku, ktorým získavame nové skúsenosti pre lepšie naplánovanie druhého. Ide o iteračný (opakujúci sa) proces, ktorý je podporený jasnými komunikačnými pravidlami.
  5. Zároveň to vyžaduje aj správny mindset (spôsob myslenia človeka), ktorý upúšťa od hľadania dokonalých riešení pre naše výrobné systémy a preferuje rozvoj schopností ľudí vytvárať riešenia vlastné.
  6. Ak sa začneme riadiť filozofiou, že každý náš krok je iba experiment, ktorým testujeme svoje doterajšie skúsenosti, staneme sa oveľa výkonnejšími v dosahovaní akýchkoľvek cieľov.
  7. Pokiaľ experiment dopadne v súlade s našimi očakávaniami, iba si potvrdíme to, čo už vieme. Ak nás však výsledky experimentu prekvapia, dozvedeli sme sa niečo, čo sme doteraz nevedeli. Niečo nové sme sa naučili a okamžite zmeníme svoje ďalšie kroky. Posilňuje to podnikovú kultúru smerom k mysleniu Out of the box, čo je základom inovačnej kultúry.

Zdroj: časopis Zisk

Chcete odoberať newsletter IPA Slovakia?

Zostaňte s nami v spojení s newslettrom IPA a vyberte si, o ktoré informácie máte záujem.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

KTO STOJÍ ZA Očakávajme neočakávané a ...Každý z nás chce porozumieť budúcnosti, ktorá ho čaká ...

Umelá inteligencia, pomocník náš ...Vedeli ste, že švédska pálenica chce využiť ...

Využitie digitálneho dvojčaťa v oblasti ...V dnešnej dobe, kedy sa každý podnik snaží byť čo najviac ...

Najnovšie články

R2-D2, C-3POPoznáte robotov R2-D2 a C-3PO z kultového filmu ...

Život bez cieľa predsa dáva zmyselO ľuďoch bez cieľa sa hovorí ako o tých, ktorí nevedia ...

Keď menej je viacVeľa diskutujeme o zdravom rozume a jeho nedostatku na ...
Klasická verzia webu
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved