rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Ježkovia, líšky a veľké debakle projektového manažmentu

Druhého marca 1959 sa zišla skupina Austrálčanov v Sydney, aby oslávili štart obrovského projektu. Podrobne rozplánovaný stavebný projekt s neuveriteľnou hĺbkou detailu. Ešte však netušili, že sú svedkami začiatku jedného z najväčších debaklov moderného manažmentu.  Rozpočet projektu bol nakoniec prekročený o viac ako 1 340%. Fiasko. Na pozadí boli ukryté systematické chyby, kognitívne odchýlky. 
Ježkovia, líšky a veľké debakle projektového manažmentu


Kognitívne odchýlky

Anglicky „cognitive biases" sú opakované systematické chyby, skreslenia, ktoré pôsobia na náš úsudok a rozhodovanie. Za istých okolností môžu spôsobiť, že nesprávne vyhodnotíme situáciu a urobíme chybné rozhodnutie. Tento fenomén sa týka nielen jednotlivcov, ale aj skupín. Autormi pojmu sú psychológovia Amos Tversky a Daniel Kahneman, ktorí svoje prvé závery publikovali v roku 1974. Ich objavy v oblasti ľudského rozhodovania boli také významné, že Daniel Kahneman za ne získal cenu švédskej banky za ekonómiu v roku 2002. Keď pochopíme, ako kognitívne odchýlky prispievajú k nášmu zlému rozhodovaniu, môžeme začať zmierňovať ich účinok a zlepšovať tak naše rozhodnutia. Wikipédia aktuálne uvádza zoznam 195 známych skreslení. My sa však zameriame na päť z nich, ktoré vieme rozpoznať v pozadí spomínaného debaklu.



Ježkovia alebo líšky?

Pred niekoľkými desiatkami rokov napísal filozof Isaiah Berlin uznávanú, ale málo čítanú esej porovnávajúcu štýly uvažovania veľkých autorov v dejinách. Pri usporadúvaní svojich postrehov vychádzal z dva a pol tisíc rokov starého zlomku gréckej poézie, pripisovanej básníkovi Archilochovi. „Líška vie veľa vecí, ale ježko vie jednu veľkú vec." Nikto nevie, či bol Archilochos na strane líšok alebo ježkov. Berlin však uprednostňuje líšky. Páči sa mi táto metafora, pretože odhaľuje hlbší princíp v uvažovaní ľudí. Vyznávačov veľkých Právd je možné označiť za ježkov. Ježkovia sa držia jedného názoru, paradigmy. Eklektických expertov zase označme za líšky – ľudí schopných vyberať a spájať jednotlivé prvky rôznorodých smerov, názorov a teórií.
Líšky porážajú ježkov. Opakované psychologické štúdie ukazujú, že líšky dokážu presnejšie odhadovať budúcnosť a sú aj rozhodnejšie (angl.: resolution – schopnosť priradzovať vysokú pravdepodobnosť udalostiam, ktoré sa stanú, a opačne nízku tým v skutočnosti málo pravdepodobným). Paradoxne rozdiely veľmi nesúvisia s IQ. Kritickým faktorom rozdielu medzi líškami a ježkami je spôsob, akým uvažujú. Ježkovia nespochybňujú svoj spôsob úsudku. Líšky sú schopné sa (okrem iného) dôkladne zamýšľať nad svojimi vlastnými myšlienkovými postupmi – proces známy ako metakognícia. Sledujú možné prejavy kognitívnych skreslení a následne sa snažia ich negatívne vplyvy zmierňovať. 


Projekt stavby budovy Opery v Sydney – v znamení ježkov

Príprava projektu trvala päť rokov. Šéf Joseph Cahill nechcel v ambicióznom projekte s rozpočtom 215 miliónov dolárov nič ponechať na náhodu. Vedel, že podobné projekty sa vyznačujú časovými sklzmi, komplikáciami a navyšovaním nákladov. Vytvoril preto detailný časový plán. Zahŕňal zostavenie všetkých 588 betónových stĺpov, 2 400 betónových prekladov a 1 056 006 keramických dlaždíc. Optimalizoval každý proces, pokúšal sa znížiť každé možné riziko. Jeho projekt bude iný, myslel si. Stavba bude trvať štyri roky.

Následne po slávnostnom položení základného kameňa samotným Josephom Cahillom sa dalo do pohybu tisíce robotníkov a desiatky ťažkých mechanizmov. O štyri roky neskôr bol Cahillov časový harmonogram v troskách. Budova opery bola len prázdnou betónovou konštrukciou. Dostavba si následne vyžiadala ešte ďalších desať rokov. Pôvodný rozpočet 215 miliónov dolárov bol nakoniec prekonaný o 1 340%. Na finálnej cenovke bola teda suma 3,1 miliardy dolárov.




Príčiny? Boli nimi napríklad opakované zmeny požiadaviek a špecifikácie, zmeny priorít či organizácie práce, skreslené odhady spotreby času, slabé riadenie cash flow, rozpad vzťahov v tímoch, či zložené úroky z bánk. Zoznam môže pokračovať pokojne ďalej.



Hľadáme kognitívne odchýlky – čo dokážu vnímať líšky

Michael Thomas vo svojej analýze uvádza päť skreslení, ktoré sa podpísali pod neúspechom projektu stavby opery. V tomto článku som sa zameral na bližší popis každej z nich.
Život je plný nesprávnych plánov.

Prvou z odchýlok je (1) jav prílišného optimizmu vlastných časových plánov (angl. planning fallacy). Opakovane je potvrdzovaný v experimentoch a výskumoch. Štúdie ukazujú nasledujúce dôvody pre takéto správanie:
  • Ľudia si ťažko vytvárajú prepojenia medzi odhadom, ktorý reprezentuje budúcnosť a minulosťou.
  • Ak nastali v minulosti nejaké neúspechy, ľudia sa ich snažia vysvetliť pomocou externých faktorov, za ktoré sami nemohli.
  • Ľuďom sa nepáči dôsledok zohľadnenia minulých skúseností, teda že projekt by trval dlhšie, ako dúfajú.
Počas realizácie plánu vykazoval projekt (2) konfirmačné či potvrdzujúce skreslenie (angl. confirmation bias). Manažéri hľadali dôkazy, ktoré potvrdili ich názor, pričom ignorovali varovné signály, ktoré mohli poukazovať na ich omyl.

(3) Nadmerná sebadôvera (angl. overconfidence bias) je často úzko spojená s nadmerným optimizmom, ilúziou kontroly a ilúziou vedomostí. Nespočetné experimenty behaviorálnych ekonómov ukázali, že týmto systematickým skresleniam  reality do istej miery podliehajú takmer všetci. Myslieť si, že väčšinu vecí vieme, prípadne dokážeme lepšie odhadnúť než ostatní, je skrátka ľudstvu prirodzené.

(4) WYSIATI efekt (angl. what you see is all there is; čo vídíš je všetko, čo je) používa Kahneman na vysvetlenie schopnosti nášho mozgu sa rozhodovať na základe neúplného množstva informácií. Ak sa spýtam, či je Jozef dobrý manažér, a hneď aj dodám, že je inteligentný a pracovitý..., určite väčšina odpovie, že Jozef je dobrým manažérom. „Áno" je najlepšia možná odpoveď na základe neúplných vstupných informácii. Podsunie nám ju naša intuícia, a to bez toho, aby sme sa zamysleli nad ďalšími možnými vlastnosťami Jozefa. Napríklad že nemá empatiu, alebo je neorganizovaný. My teda pracujeme len na základe informácií, ktorí máme bezprostredne v mysli. Naša racionalita v dobrej viere v správnosť intuitívneho úsudku sa ho ani nepokúša prehodnocovať.

(5) Skreslenie smerom k prítomnosti (angl. present bias). Väčšina z nás nedostatočne myslí na budúcnosť – napríklad na sporenie na dôchodok. Dôvodom je, že odchod do penzie je ďaleko, a preto mu neprikladáme dostatočnú váhu. Ľudia strávia viac času výberom nového telefónu či dovolenky v zahraničí ako otázkami dôchodkového finančného plánu. Nadhodnocujeme význam najbližších udalostí oproti tým, ktoré budeme musieť riešiť neskôr. Hoci si myslíme, že sme racionálne bytosti, v niektorých prípadoch je lepšie, keď sa o naše rozhodnutia postará systém – bez nás. Suboptimálne riešenie, ktoré však v priemere prináša  lepšie výsledky pre väčšinu postihnutou práve týmto skreslením. Drvivá väčšina ľudí by si teda sama od seba našetrila menej, ako keď sa o to postará premyslený systém. Smutné, trpké, ale pravdivé. Potvrdzuje to napríklad skúsenosť z Veľkej Británie, kde bol zavedený tzv. Thalerov dôchodkový plán. Ten pomohol výrazne zvýšiť objem úspor Britov na dôchodok.




TIP:

Líška vie veľa vecí, ale ježko vie jednu veľkú vec. Ježkovia sa držia jednej Pravdy, ktorú nespochybňujú; nespochybňujú proces vzniku daného úsudku. Líšky sa snažia spájať rôzne myšlienky, protichodné prístupy a najmä skúmajú svoj spôsob, akým uvažujú. Sú schopné metakognície. Sledujú možné prejavy svojich kognitívnych skreslení, snažia sa ich zmierňovať. Merateľne dosahujú lepšie výsledky vo svojom rozhodovaní. Tlmia napríklad jav prílišného optimizmu, konfirmačné skreslenie, nadmernú sebadôveru, WYSIATI efekt či skreslenie smerom k prítomnosti.



PS: Popísal som 5 z 195 skreslení, teda 2,5% z nich. Keďže chcem v téme pokračovať, povedzme 2 článkami za mesiac, optimalizovať proces ich písania, tak môj detailný časový harmonogram ukazuje, že budem hotový maximálne o 8 rokov. (Bude tomu skutočne tak? Alebo skôr zo mňa rozprávajú nejaké tie kognitívne skreslenia?) 


Zdroje:

Chcete odoberať newsletter IPA Slovakia?

Zostaňte s nami v spojení s newslettrom IPA a vyberte si, o ktoré informácie máte záujem.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Umelá inteligencia, pomocník náš ...Vedeli ste, že švédska pálenica chce využiť ...

Využitie digitálneho dvojčaťa v oblasti ...V dnešnej dobe, kedy sa každý podnik snaží byť čo najviac ...

Tréning 5S priamo v PRAXI – IPA ...Vyskúšali sme unikátny koncept školenia. Trvanie - dva dni. ...

Najnovšie články

R2-D2, C-3POPoznáte robotov R2-D2 a C-3PO z kultového filmu ...

Život bez cieľa predsa dáva zmyselO ľuďoch bez cieľa sa hovorí ako o tých, ktorí nevedia ...

Keď menej je viacVeľa diskutujeme o zdravom rozume a jeho nedostatku na ...
Klasická verzia webu
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved