rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Green logistika

Logistiku ako takú všetci poznáme, resp. každý si pod tým dokáže predstaviť rôzne činnosti a aktivity. Prvé zmienky o logistike pochádzajú z ďalekej histórie a za jej „praotca" môžeme považovať byzantského cisára Leontosa VI, ktorý prvýkrát charakterizoval logistiku už v roku 890. Dôležitú úlohu zohrala v 2. svetovej vojne, kde sa významnou mierou podieľala na víťazstve spojeneckých armád. S postupným vývojom a s narastajúcimi požiadavkami zákazníkov na výrobu sa týmto zmenám musela prispôsobiť aj logistika. Tento vývoj samozrejme netrval rok ani dva, ale logistika ako taká prechádzala a stále bude prechádzať rôznymi fázami vývoja. Dá sa povedať, že je to proces, resp. disciplína, ktorá nikdy nejakým spôsobom nebude stagnovať, ale bude sa neustále vyvíjať a zdokonaľovať.

V dnešnej dobe sa kladú čoraz väčšie nároky na ochranu životného prostredia, znižovanie environmentálnej záťaže, redukciu skleníkových plynov, ktoré narúšajú ozónovú vrstvu, ktorá nás chráni pred nebezpečným UV žiarením. Táto ochrana sa o.i. týka samozrejme výrobných závodov, ktoré musia dodržiavať prísne normy na vypúšťanie CO2 do ovzdušia, ich výrobky, pokiaľ sa bavíme napríklad o automobiloch musia spĺňať prísne emisné normy a pod. Dnes sa za bežný štandard považuje to, že nové automobily spĺňajú v Európe emisné normy EURO 6. Väčšina z nás má ešte v pamäti obrovskú aféru s podvádzaním emisných noriem, ktorej napríklad čelila automobilka VW a ktorej bola udelená pokuta vo výške niekoľko miliárd Eur. Chcem tým povedať to, že v dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na ochranu planéty Zeme a rôzne normy, nariadenia a predpisy sa týkajú nie len automobilového priemyslu a automobilov samotných, ale aj ostatných účastníkov.

Green logistika

Čo však táto výzva znamená pre logistiku? Aj logistika samotná sa musela prispôsobiť rôznym normám a nariadeniam na ochranu životného prostredia. V súčasnosti sa green logistika dá chápať ako pojem, ktorým si firmy kladú za cieľ rešpektovať a zohľadňovať činnosti, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. V praxi by to malo znamenať to, že tieto firmy by sa mali snažiť o synchronizáciu a optimalizáciu svojich informačných a materiálových tokov s cieľom uspokojiť požiadavky zákazníka so zreteľom na primeranosť nákladov a minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Tým pádom za podstatu green logistiky môžeme považovať spojenie logistických činností s ekologickými cieľmi.

Pojem green logistika sa dostáva do popredia cca posledné desaťročie. Je to spôsobené aj tým, že firmy si veľmi dobre uvedomujú aké negatívne vplyvy predstavujú logistické činnosti na znečistenie ovzdušia a na životné prostredie. Toto „uvedomovanie" sa začína prejavovať už pri samotnom návrhu a dizajne nových výrobkov, kedy sa začínajú používať moderné technológie, materiály,... ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Vo veľkej miere sú využívané rôzne obnoviteľné zdroje energie, ekologickejšie formy obalových materiálov, ekologické spôsoby prepravy a samozrejme tiež aj spätné spracovanie a recyklácia použitých výrobkov. Častokrát sa za účelom zníženia negatívnych vplyvov dopravy využíva napr. presun z leteckej na kamiónovú alebo koľajovú dopravu, využívanie hybridných a elektrických vozidiel a iné.

Rozdelenie zelenej logistiky

Zelenú logistiku môžeme rozdeliť na štyri základné podsystémy:

  • zelená obstarávacia logistika
  • zelená výrobná logistika
  • zelená distribučná logistika
  • reverzná logistika

 

Zelená obstarávacia logistika

Enviromentálne aspekty by mali byť štandardnou súčasťou obstarávacích nástrojov v podniku. Dodávatelia sú považovaní za jedno z najdôležitejších nehmotných aktív podniku. Podniky ako Honda Chrysler a Toyota zapájajú dodávateľov, čo pretvára ich procesy. Zapojenie dodávateľov je jedným z kľúčových procesov, prečo sú tieto firmy schopnejšie rýchlejšie uvádzať nové produkty na trh s kratším časom vývoja a s nižšími nákladmi na vývoj. Rôzne výskumy poukázali na to, že zapojenie dodávateľov má pozitívny vplyv na výsledky výkonnosti podniku vrátane zníženia materiálovej náročnosti, zlepšenia kvality materiálov, kratšej doby vývoja, nižších nákladov na vývoj, rozšírených funkcií produktu, nižších výrobných nákladov a prístupu k novým technológiám.

Za negatívne vplyvy pri zapojení dodávateľov môžeme považovať zvyšovanie byrokracie, dlhší čas na koordináciu a nižšiu efektívnosť.

Zelené obstarávanie je taký spôsob zadávania dodávok, ktorý berie do úvahy vplyv vybraného tovaru a služieb na životne prostredie. Uprednostňujú sa vlastnosti, ktorých negatívny vplyv na životné prostredie je čo najmenší. Medzi základné posudzované kritéria patrí napríklad možnosť recyklácie, biologická odbúrateľnosť, materiálna a energetická náročnosť výroby, zdravotná nezávadnosť a pod.

 

Zelená výrobná logistika

Základná úloha výrobnej logistiky je plánovať, riadiť a kontrolovať materiálové toky od vstupného skladu surovín cez všetky kroky výrobného procesu až do skladu hotových výrobkov. Riadenie materiálových tokov je nedeliteľnou súčasťou celkovej koncepcie riadenia výroby a filozofie výrobnej logistiky. Pre podnik je to životne dôležitý proces, aj keď sa priamo netýka koncových zákazníkov.

V niektorých podnikoch sa začínajú uplatňovať zelené výrobné stratégie, ktoré sa samozrejme týkajú aj logistiky a zahŕňajú napr. aplikácie princípov štíhlej výroby, zavedenie systému environmentálneho manažérstva a tiež aj vývoj výrobkov ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Z hľadiska dizajnu a vývoja nových výrobkov je potrebné zvážiť použitie komponentov a materiálov s dôrazom na minimalizáciu negatívnych vplyvov výrobného procesu na životné prostredie. Tiež je vhodné zvážiť použitie recyklovateľných, rozložiteľných, alebo obnoviteľných materiálov.

Niektoré činnosti zelenej výrobnej logistiky patria do oblasti reverznej logistiky (prepracovanie použitého výrobku).

 zelena logistika

Zelená distribučná logistika

Distribúcia, alebo distribučná logistika predstavuje fyzický tok hotových výrobkov z výrobných závodov smerom k finálnemu zákazníkovi. Ďalšími činnosťami distribučnej logistiky je správa všetkých kontrolných, riadiacich a informačných činností spojených v súvislosti s distribúciou hotových výrobkov.

V rámci celej zelenej logistiky, či už sa bavíme o výrobnej, distribučnej alebo reverznej logistike sa za jeden z najvýznamnejších cieľov vzniku tohto „smeru" logistiky považuje vznik tzv. „zeleného spotrebiteľa". Nie je to však len konečný zákazník, ale aj priemyselní zákazníci (B2B), ktorí požadujú, aby jednotlivé tovary a dodávky boli šetrnejšie k životnému prostrediu. Dôležitou súčasťou distribučnej logistiky je aj samotné skladovanie. V rámci distribučných sietí sú skladované hotové výrobky, ktoré sú určené pre konečného spotrebiteľa v skladoch výrobných závodov, ale tiež sú to aj sklady, v ktorých sú uskladnené výrobky, ktoré sú určené pre spotrebiteľov. Niektoré spoločnosti v rámci svojich skladov sa snažia implementovať tzv. „zelený" sklad. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť usporiadanie skladu s cieľom minimalizovať počet najazdených km manipulačnou technikou pri rôznych skladových operáciách. V praxi sa dá stretnúť s takými dvomi paradoxami. Buď je sklad príliš nahustený, regály sú tesne pri sebe, čo má za následok zvýšenú intenzitu pohybov manipulačnej techniky, a tým pádom aj zvýšenú spotrebu energií a viac negatívnych dopadov na životné prostredie. Druhým paradoxom je, že sklad je organizovaný „voľnejšie" čo taktiež predstavuje dlhšie transportné vzdialenosti, viac spotrebovanej energie a väčšiu záťaž pre ovzdušie a životné prostredie. Ako nájsť to správne optimum rozmiestnenia skladu? Dá sa na to samozrejme pozerať z rôznych uhlov, napr. typ skladu, obrátkovosť jednotlivých položiek, typ skladovaného sortimentu a pod.

Environmentálne aspekty skladovania sa týkajú samotnej výstavby skladov, použité materiály a technologické vybavenie môžu tiež prispieť k zníženiu nákladov pri samotnej prevádzke skladu. Keďže jednu z najväčších položiek pri prevádzke skladu predstavujú energie, väčšina opatrení smeruje práve k zníženiu energetickej náročnosti. V tomto smere sa dnes využíva napr. osvetlenie úspornými LED svietidlami, pohybové senzory, ktoré rozsvecujú len tú časť skladu, kde sa pohybuje operátor a rôzne ďalšie.

Pri potrebe presunu materiálov a výrobkov predstavuje doprava hlavnú úlohu. Doprava je jedna z kľúčových vecí v logistike a značnou mierou sa podieľa na znečistení životného prostredia. Najvýznamnejší nepriaznivý účinok dopravy na životné prostredie predstavujú samotné emisie, ďalšie nemenej významne účinky dopravy predstavuje hluk a vibrácie spôsobené nákladnými vozidlami, lietadlami alebo vlakovými súpravami.

Zelená doprava je práve zameraná na zlepšovanie dopravných systémov. Práve v rámci dopravy bolo zrealizovaných mnoho projektov vďaka ktorým boli významne znížené jednotlivé negatívne vplyvy a ktoré boli aj pomerne ľahko implementovateľné do praxe. Jedným pomerne jednoduchým opatrením, ako znížiť negatívne účinky dopravy na životné prostredie, je využívanie alternatívnych palív, ako je napríklad CNG (stlačený zemný plyn), alebo LNG (skvapalnený zemný plyn). Niektoré veľké distribučné spoločnosti sú práve zástancami využívania týchto alternatívnych palív a hrdo sa hlásia k využívaniu tohto šetrnejšieho spôsobu prepravy. Problémom pri využívaní týchto alternatívnych palív môže byť hustota čerpacích staníc, kde možno CNG zakúpiť. V súčasnosti je na Slovensku len 11 staníc na CNG. Predpokladom je, že v budúcnosti sa bude počet týchto čerpacích miest postupne zvyšovať. Svedčí o tom aj fakt, že Európska únia podporila Slovenský plynárenský priemysel sumou 15,2 milióna € na výstavbu ďalších čerpacích staníc na území Slovenska. Do roku 2020 by malo pribudnúť ďalších 14 nových plniacich staníc na CNG a 3 plniace stanice na LNG.

Reverzná logistika

V rámci zelenej logistiky má svoje uplatnenie aj reverzná logistika. Táto oblasť sa zaoberá procesmi znovu použitia materiálov. Tak ako logistika má za cieľ dopraviť správny materiál, v správnom množstve, v správnom čase, na správne miesto pri optimálne vynaložených nákladoch, cieľ reverznej logistiky je zabezpečenie opätovného využitia alebo zhodnotenia materiálov spôsobom, ktorý je ekonomicky zaujímavý a šetrný k životnému prostrediu. Reverzná logistika sa zaoberá spätným tokom tovarov, odpadov a obalov od zákazníka smerom k výrobcovi (distribútorovi). Cieľom tohto procesu je reklamácia, recyklácia, opätovné použitie alebo likvidácia spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu.

Reverzná logistika tvorí neoddeliteľnú súčasť zelenej logistiky, ktorá sa zaoberá hlavne recykláciou a nakladaním s výrobkami a obalmi po skončení ich životného cyklu. Najznámejšou súčasťou reverznej logistiky je separácia a následná recyklácia vrátených výrobkov a obalov. Z toho vyplýva že jej hlavné činnosti budú zber, triedenie, demontáž a spracovanie použitých dielov, výrobkov alebo súčiastok, obalov a pod.

Chcete odoberať newsletter IPA Slovakia?

Stačí, ak vyplníte vašu e-mailovú adresu.

TOP články

Ako dosiahnuť a udržať ozajstný systém ...Viedol stovky projektov Kaizen v čase, keď sa publikácie ...

5 dôvodov, prečo sa zúčastniť ...Pozvánky na nové konferencie dostávate takmer každý ...

Výrobný manažment inšpiruje ako ...Konferenciu Výrobný manažment organizuje spoločnosť ...

Najnovšie články

Vychádza preklad knihy Toyota Kata, ...Na rozdiel od ostatných kníh o Lean v nej nájdete odpoveď ...

Časopis Prumyslové inženýrství v ...Prečítajte si na čo sa môžete tešiť v najnovšom vydaní ...

„Vojna odborárov. Avizujú ostrý ...V posledných dňoch počúvame z médií o ...
Klasická verzia webu
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved