rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Manažér ako hlupák alebo mudrc

Jeden hlúpy človek sa raz stal top manažérom vo veľkej firme. Raz, keď prechádzal po firme, stretol prvýkrát „Novú myšlienku". Dovtedy tento človek nikdy nevidel takú revolučnú myšlienku. Preto rozhodol, že tejto čudnej myšlienke pristrihne krídla a zatvorí zobák. Keď už bola „Nová myšlienka" dostatočne spacifikovaná, človek si víťazoslávne povedal: „A teraz konečne vyzeráš tak ako všetko okolo Teba". 

Dávať rady je asi zbytočné. Múdry si poradí sám a hlúpy aj tak nepočúvne.

Ako sa často hovorieva, keby hlúposť kvitla, tak je ňou zakvitnutá celá zem. Nerád by som však rozoberal atribúty hlúposti, skúsme sa pozrieť na jej protiklad - múdrosť.

Je zaujímavé, ako došlo v priebehu vekov k posunu chápania múdrosti. Keď sa dnes opýtate niekoho, ako by charakterizoval múdreho človeka, väčšinou bude v pomykove. Mnohí o tom, čo je múdre, už dlhé roky ani len nepremýšľali, nieto aby na to vedeli odpovedať. Možno sa stanete aj obeťou obrannej reakcie typu „O čo Ti ide?", „Hádam si nemyslíš, že som hlupák?".

Múdrosť, akoby sa vytrácala z nášho sveta a bola nahradzovaná niečím iným.

Múdry je ten, kto má veľa rozumu, veľa vecí vie? Múdry je ten, čo má rozhľad? Múdry je ten, ktorý je bystrý? Sú múdri tí, ktorí sami seba označujú za intelektuálov, alebo členov think tankov? Kedy môže manažér o sebe povedať, že je múdry?

V súčasnosti je múdrosť veľmi často chápaná najmä ako intelektuálna schopnosť. Niektorí teoretici a vedci to dotiahli dokonca tak ďaleko, že stratili kontakt s reálnym svetom a začali sa pohybovať v rovine svojich abstraktných teórií. Väčšinou na nich pozeráme ako na podivínov.

V minulosti by sme našli viac ľudí, ktorých označovali ako mudrci. Snáď najznámejší z nich je kráľ Šalamún. Existuje veľa príbehov, ktoré to dokumentujú. Najznámejší je príbeh o dvoch matkách, ktoré krátko po sebe porodia. Jedna matka si svoje dieťa priľahne a preto si v spánku prisvojí dieťa druhej matky. Vznikne spor o dieťa. Obe prichádzajú za Šalamúnom, aby ich rozsúdil, čie je to dieťa. Rozhodnutie je kruté: „Doneste meč, pretnite dieťa napoly a dajte polovicu jednej a druhú druhej". Skutočná matka, naplnená láskou k dieťaťu však povedala, aby dieťa nezabíjali a radšej ho dali druhej. Druhá tvrdila, keď nemôže byť moje, nech nie je ani jej. Kráľ tak rýchlo rozoznal skutočnú matku.

Čo je na tomto príbehu fascinujúce z pohľadu dnešnej doby manažérskeho rozhodovania nie je len rýchlosť a minimum potrebných informácií k rozhodnutiu. K obdivu je aj schopnosť rozoznať zlé od dobrého. Schopnosť manažérov konať v súlade s hodnotami nebýva vždy prirodzenou súčasťou všetkých manažérskych rozhodnutí.

Múdrosť manažéra spočíva podľa môjho názoru v dokonalosti vo vedení ľudí ako výsledku pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako ho dosiahnuť.

Múdry manažér nie je len schopný robiť veci správne, ale hlavne robiť správne veci. Najlepším príkladom ako pochopiť múdrosť sú myšlienky Tomáša Akvinského: „Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem a múdrosť rozoznať jedno od druhého."

Je široko rozšírený názor, že manažér nemusí rozumieť práci, ktorú riadi.  Bez technického backgroudu však manažéri nie sú v pozícii poskytnúť podporu technickým pracovníkom. Niektorí manažéri to riešia jednoducho tak, že stanovia ciele a nechajú to ľudí vyriešiť. Druhí dajú dokopy tím a spoliehajú sa na spoločné riešenie.

Vodcovstvo (leadership) vyžaduje od manažérov, aby rozumeli tomu, ako je práca vykonávaná a potom sa zamerali na to, aby ju zlepšili. To neznamená, že nutne musia vedieť všetky aspekty práce, ale musia sa minimálne vedieť správne pýtať.

Niektoré schopnosti, ktoré sú charakteristické pre múdrych manažérov:

  1. Selektovať dôležité informácie od nedôležitých. Čo je dôležité, čo je podstatné? Identifikácia niektorých detailov potrebných pre rozhodovanie. Múdrosť životaspočíva v odstraňovaní zbytočností. Prečo sa ľudia bavia o toľkých nezmysloch a prečo trávia mnoho hodín tým, že sa zaujímajú o úplné hlúposti. Mnoho slov je jednoducho len plytvaním. Viac sa hovorí, ako v skutočnosti treba. Múdry je ten, kto pozná potrebné veci, nie veľa vecí.
  2. Kombinovať, spájať informácie do kompaktného celku – Samotné informácie exponenciálne nadobúdajú na svojej hodnote, keď ich vieme navzájom pospájať do zmysluplného hodnotného celku.
  3. Vyhodnocovať informácie – aby sme sa nezahltili množstvom informácií, musíme každú novú informáciu porovnávať z doteraz poznaným. Nikdy nezmeníme budúcnosť, ak budeme otrokom minulosti, a preto musíme zastarané informácie „mazať". Tajomstvo úspechu nie je v koncentrácii na boj so starým, ale na budovanie nového. Kľúčom je vedieť identifikovať znalostnú medzeru, čo potrebujeme doplniť pre rozhodovanie. Učme sa z minulej skúsenosti. Bez chýb nie je učenie.
  4. Vytvárať modely, štandardy vlastného myslenia pre prenos a udržanie – veľa informácií sa vytvára automaticky a považujú sa za samozrejmé. Manažér si musí vytvárať predstavivosť o použití vybraného variantu rozhodnutia. Dokáže si predstaviť, čo potrebuje k rozhodnutiu, ako sa rozhodnutie tvorí v jeho hlave, čo bude nasledovať, aký sled udalostí, aké reakcie. Často sa hovorí: „ Ráno múdrejšie večera" . „Poznanie seba je začiatkom akejkoľvek múdrosti" hovorí Aristoteles.
  5. Sebadisciplína – Trénovanie v tom, kedy ktorú zásadu použiť. Je potrebné neustále sa učiť z minulosti, plánovať si budúcnosť a žiť v prítomnosti.

 

Najdôležitejšia je schopnosť poučiť sa z prežitého. Najlepšie veci vznikajú, keď sú manažéri ochotní pozorovať, skúšať a „ušpiniť si ruky".  Dobre vedia, že prehodiť úlohu cez stenu nefunguje.

To čo odlišuje múdreho manažéra od hlúpeho je podľa môjho názoru hlavne schopnosť vnímať a pochopiť neviditeľné. Odborne sa tomu hovorí získať tacitné (implicitné) znalosti, ktoré je veľmi ťažké vyjadriť do písomnej alebo ústnej (explicitnej) formy. Väčšinou vznikajú na základe skúseností pri riešení rozličných situácií v kontakte s inými ľuďmi, v sociálnom prostredí. Typický príklad je manažérske rozhodovanie, kedy múdri manažéri majú takzvaný cit pre rozhodovanie.

Nemožno však automaticky povedať, že čím viac skúseností človek má, tým je múdrejší. Múdrejším sa stáva, ak je schopný prepojiť vlastné skúsenosti s explicitnými znalosťami a vyvodiť z prežitej skúsenosti závery pre budúce rozhodovanie.

Rozvoj mnohých potrebných znalostí, hlavne ak nemáme dostatok času a priestoru na získavanie skúseností, je možný cez skúmanie najlepších praktík riadenia a simulácie. Využite preto našu širokú ponuku tréningov a vzdelávania v oblasti zlepšenia organizácie procesov (Lean, Six Sigma, inovácie).

Niekoľko „múdrych" citátov na záver:

  • Hlúpi boháči sú pri svojom majetku takí, ako gazda, ktorý má koňa a nevie na ňom jazdiť. Sokrates
  • Budúcnosť sa tvorí zo súčasných rozhodnutí. Vyberajte si múdro. Mahatma Gandhi
  • Každý problém v sebe nesie príležitosť. Robert Kyosaki.
  • Zo všetkého najmúdrejšie je nechcieť byť príliš múdry. Viktor Frankl
  • Veda sú usporiadané znalosti. Múdrosť je usporiadaný život. Immauel Kant
  • Jediná múdrosť je, že viem, že nič neviem. Sokrates.
  • Je iba jedna definícia úspechu. Stráviť život podľa svojich predstáv. Christopher Morley

Celý článok si môžete stiahnuť v pdf tu.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Hodnotiť a byť hodnotený súčasneUčiteľ a žiak, tréner a športovec, doktor a ...

Go and See formou študijnej cestyChceme sa zlepšovať, no nevieme ako ďalej. Trpíme ...

Prečo potrebujeme Toyota KATA?Pravdepodobne nenájdeme na svete firmu, ktorá je úplne ...

Najnovšie články

IPA sa zúčastní na konferencii HIDA ...Jak vést lidi k vyšší produktivitě v rovnováze

Inovátor, ktorý cestuje okolo svetaRozhovor s Norbertom Brathom, šéfom ...

Prinášame tretie číslo Průmyslového ...Aké sú povinnosti vedúcich pracovníkov? Ako ...
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved