rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Smrť

Mal som dnes pripravenú inú tému, ale cestou z kostola za nami kráčal starý priateľ. Išiel sám a pôsobil na mňa veľmi osamelo. Počkal som ho a on mi so slzami v očiach povedal správu, ktorá ma prenikla ako ostrý nôž a zmenila dnešný deň. Jeho milovaná žena Eva zomrela. Spadla na schodoch a udrela si hlavu. Pred pár týždňami ju prepustili z nemocnice, vyliečenú z ťažkej choroby. Prežili spolu desaťročia a každý víkend som ich stretával na prechádzkach, túrach, hrebeňovkách...A teraz toto. Nedeľa začala veľmi smutne.

Smrť. Nechce sa nám o nej hovoriť. Plačeme keď príde. Je to jediná istota, ktorú máme. Ignorujeme ju a žijeme niekedy ako keby náš život nemal časové obmedzenie. Iný kamarát, ktorý pomáha rodinám s ťažko chorými deťmi, rozprával o matke, ktorej tri deti ochoreli na rakovinu. Opustil ju muž a dve deti zomreli. A táto statočná žena pomáha druhým rodinám s podobným osudom. Náhla smrť človeka nám hovorí: "Memento mori.” Zabúdame na to, že nikto z nás nevie dňa ani hodiny...A správame sa často, ako keby sme mali žiť večne.

Blížiaca sa smrť človeka nás niekedy pritiahne k dobrým skutkom. Pred časom hráči na internete vytvorili zomierajúcemu chlapcovi v hre, ktorú sa hrával, nádherné veci. Tak ako metastázovala Johnova rakovina, neznámi ľudia mu vytvárali vo virtuálnom priestore predmety, ktoré ho mohli potešiť.

V konfrontácii so smrťou sú mnohé naše každodenné problémy také malicherné, že sa až zahanbíme koľko ješitnosti a pýchy je v našich ponosách a krivdách, o ktorých tak radi rozprávame. Videl som aj rodičov, ktorí pochovávali syna a videl som v ich tvári smútok nad rozlúčkou ale aj radosť nad tým, že ich Miško je už tam, kde sa raz všetci stretnú. Videl som muža, ktorý vášnivo spieval nad hrobom svojej milovanej ženy a aj on vedel, že sa s ňou stretne.

Každú nedeľu si opakujeme, že veríme v život večný, ale smrť nás zarmúti, plačeme a pýtame sa prečo? Ťažko sa chápe smrť dieťaťa alebo mladého človeka, ale aj rozdelenie ľudí, ktorí spolu prežili celý život. Život nie je o tom, aby sme všetkému rozumeli, ale aby sme to prijali. Smrť je aj skúškou našej viery.

Modlil som sa v piatok nad hrobom mojej starkej. Mala by 99 rokov. Potom sme stáli so ženou pod orechom, ktorý vo svojej záhrade zasadil pri narodení starkej jej otec František Blaha. Tento starý strom, ktorý už rodí iba malé orechy a vyzerá ako unavený starec, akoby nás spájal s večnosťou na tomto svete.

Dočítal som knižku Demosa Shakariana Najšťastnejší ľudia na zemi, ktorú mi venoval jej prekladateľ Braňo Škripek. Je o uzdravovaní a prekonávaní smrti, podobne ako Evanjelium dnešnej nedele. Je to krásna nedeľa a ja mám stále pred očami kamaráta Šaňa, ktorý plače za svojou ženou. Každému z nás raz večnosť utrie slzy a bolesť tohto sveta. Dúfam, že sa tam všetci stretneme, ale ešte si musíme svoje pretrpieť. A možno, že to, čo sa nám dnes javí ako utrpenie sa nám raz ukáže v inom svetle a uvidíme jeho hlboký zmysel. Vďaka za všetko, čo dostávame – dobré aj zlé. Naučme sa to prijímať a chápať, že to tak má byť.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Kvalita v administratívnych procesochKvalita vo výrobných firmách je vždy chápaná ako ...

Výrobný manažment bližšie k ľuďomAni špičkový futbalista, ktorý neustále netrénuje, ...

Nebojme sa lean administratívy alebo ...Vo februári otvárame druhý ročník Master štúdia štíhlej ...

Najnovšie články

USA Study Tour 2017Spojené štáty americké sú krajinou ...

Ako nevyhorieťV dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávam u svojich ...

Vedúci zamestnanci a ich povinnostiAbsolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Mateja ...
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved