rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Sloboda je v nás

Predstavte si, že by ste sa narodili vo väzení a museli tam prežiť celý život. Nútili by vás prispôsobiť sa väzenskému režimu, vo voľnom čase čítať knihy, ktoré vám vybrali dozorcovia a pri protestoch alebo pokuse opustiť väzenie by vás nemilosrdne potrestali. Strašná predstava? Do takéhoto systému sa narodila a žila v ňom naša generácia. Kto chcel odísť, toho zastrelili alebo zatvorili do väzenia. Poslušní boli odmenení "vychádzkou” do Bulharska alebo funkciou "dozorcu.” Kto protestoval, toho potrestali a ak to nepomohlo, tak prenasledovali jeho blízkych. Zabíjali ľudí, prenasledovali ich a ničili im životy. Zakázali ľuďom podnikať a mnohí žili dva životy ako schizofrenici – doma sa rozprávalo a žilo inak, ako na verejnosti.

Toto bol systém, o ktorom dnes niektorí ľudia tak sentimentálne rozprávajú a možno by sa doň aj radi vrátili, len preto, že kabanos, pivo a niektoré veci boli lacnejšie ako dnes. Pri prepočte na zarobené peniaze na hodinu a ich kúpnu silu však ani tento argument väčšinou neobstojí. Niektorí hovoria o istotách – asi takých ako má väzeň, na doživotie, ktorý vie, že dostane pravidelnú stravu, vychádzku na dvor a prístup k toalete a vode.

S údivom sa pozerám na ľudí, ktorí obdivujú dnešné Rusko. Od ich revolúcie s Aurorou, ktorú sme museli povinne oslavovať, stáli na čele tejto krajiny väčšinou psychopati, zločinci, opilci alebo mafiáni. Šírili strach a násilie doma aj v okolitých krajinách.

Keď koncom vojny prišli Rusi do Varína, môj prastarý otec František Blaha ich išiel privítať. Vyobliekal sa, na sako si zvesil hodinky a prvý ruský vojak na koni mu ich ukradol. A prišli ďalší – kradli, opíjali sa a znásilňovali dievčatá. Namiesto slobody nám privliekli komunizmus, prenasledovanie ľudí, pracovné tábory a popravy. A v roku 1968 nás prepadli ako agresori. Ako dieťa si pamätám na hučiace lietadlá, tanky a vojakov na žilinskom letisku, plačúce ženy a bezmocných chlapov so zaťatými päsťami. Zabili vyše sto ľudí, vyhnali z Československa viac ako 150 tisíc občanov, a zničili životy státisícov ľudí. A my ich dnes považujeme za ochrancov pred zlými Američanmi?

Ameriku často viedli gangstri a darebáci a politika ich súčasného prezidenta nie je výnimkou. Prepadávajú a ničia cudzie krajiny a dnes vyčítajú Rusom to, čo vymysleli oni – takzvané „humanitárne vojnové nasadenie". To však nie je dôvod obdivovať agresívny režim pod vedením komunistických špiónov, klamárov a zbohatlíkov. Prežil som časť svojho života pod nadvládou Rusov a otvorene hovorím, že neprajem svojim deťom, aby sa to niekedy vrátilo.

Boli aj pekné veci v časoch komunizmu – ľudia si viac pomáhali, aby zohnali nedostatkový tovar a prežili v režime, kde veci nefungovali. Mnohé nemocnice a školy boli v lepšom stave ako dnes a ľudia mali na seba viac času. Pre niektorých ľudí bolo možno lepšie, keď sa o nich postaral štát, ako niesť zodpovednosť za svoj život.

Dnes máme novú vlajočku. Žlté hviezdy na modrom podklade a súdruhovia sedia v Brusseli. Niekedy sa mi zdá, že blbnú ešte viac, ako tovarišči z Moskvy. Myslím si, že existuje cesta slobody – nespoliehať sa na spasiteľov zo sekretariátov, ktorí sa chcú o nás postarať. Budovať si svoju vlastnú komunitu – rodinu, obec a región. Meniť veci zdola a oslobodzovať sa od vecí, ktoré nám tlačia zhora – eurofondy, škodlivé nariadenia a predpisy, závislosť na monopoloch, ktoré riadia štáty, manipulujú s nami v médiách a vyvolávajú nezmyselné konflikty a vojny.

Albert Camus povedal: "Fašizmus predstavuje velebenie kata katom. Ruský komunizmus predstavuje velebenie kata jeho obeťou. Prvý z nich nikdy ani nesníval o oslobodení všetkých ľudí, ale iba o oslobodení niekoľkých zotročením ostatných. Ten druhý sa vo svojom najzákladnejšom princípe snaží oslobodiť všetkých ľudí tak, že ich predbežne zotročí všetkých."

Slobodu nám nikto nedá, je iba v našich rukách. Dosiahneme ju vtedy, keď budeme podnikateľmi s darmi, ktoré sme dostali, keď dokážeme meniť veci okolo seba a nebudeme sa spoliehať na štát. Keď budú regionálne voľby pre ľudí dôležitejšie ako parlamentné, bude to pre mňa signál oslobodenia. Albert Schweitzer povedal, že "sloboda spočíva predovšetkým v možnosti robiť to, čo nám prikazuje svedomie". Kompas ku slobode teda nosíme v sebe.  

Komentáre

Andrej, 09. 10. 2015
Fajn článok. Pozdravujem.

TOP články

Hodnotiť a byť hodnotený súčasneUčiteľ a žiak, tréner a športovec, doktor a ...

Go and See formou študijnej cestyChceme sa zlepšovať, no nevieme ako ďalej. Trpíme ...

Prečo potrebujeme Toyota KATA?Pravdepodobne nenájdeme na svete firmu, ktorá je úplne ...

Najnovšie články

Inovátor, ktorý cestuje okolo svetaRozhovor s Norbertom Brathom, šéfom ...

Prinášame tretie číslo Průmyslového ...Aké sú povinnosti vedúcich pracovníkov? Ako ...

Optimalizácia logistického systémuOptimalizácia, často skloňované, obľúbené a ...
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved