rozšírené vyhľadávanie
SK | EN | CZ

Otec a syn

Stretávam ich. Šedivého otca, ktorý založil firmu a syna plného energie a názorov ako ďalej rozvíjať dielo otca ináč a lepšie. Občas sa hádajú a dokazujú si, kto má pravdu. Sú aj iné situácie – otec túži, aby syn išiel v jeho stopách a syn sa tomu bráni. Nechce vyrastať v tieni svojho otca, nechce ísť po vychodenej cestičke. Chce hľadať tú svoju. Sú otcovia, ktorí chcú, aby ich synovia dosiahli to, čo sa nepodarilo im – aby sa napríklad stali slávnymi športovcami lebo profesormi. Mark Twain kedysi povedal toto: „Keď som mal štrnásť, bol môj otec najväčší hlupák pod slnkom. Keď som mal dvadsaťjeden, nestačil som sa diviť, aký pokrok ten starý pán urobil." Niečo podobné o svojom otcovi povedal aj Tomáš Baťa,

Spomínam si na to, ako mi otec čítal knihy, učil ma hrať futbal a lyžovať. A spomínam, si aj na hádky. V jednej som mu pred spoločnosťou ľudí povedal do očí, že sa za neho hanbím, lebo je komunista. On si iba poctivo a dobre robil svoju prácu a dotiahol to v nej ďaleko. Nebol žiaden komunista - papaláš, akých aj dnes máme viac ako dosť. Vstúpil medzi nich, aby mohol pokračovať vo svojej práci a možno aj kvôli nám – deťom. Také boli vtedy divné časy.

Obdivoval som vždy na otcovi jeho obrovskú schopnosť učiť sa nové veci – vo svojej profesii, ale aj vo svete okolo. Jeho pracovitosť a húževnatosť, keď behával 5-10 kilometrov denne a medzitým sme spolu dreli na stavbe. Dnes máme harmonický vzťah, teším sa na naše spoločné diskusie a stále sa mám čo od neho učiť.

Spomínam si aj na hádky s mojim synom, na jeho pokusy vyštudovať na univerzite manažment. Možno mi chcel urobiť radosť, ale vôbec ho to nebavilo. Dnes je šťastný kuchár a vážim si, že dokázal toto rozhodnutie urobiť. Vážim si aj svojho otca, že ma nenútil ísť v jeho stopách, aj keď si niekedy povzdychne, že som mohol byť dobrý lekár. Nedávno som sa dolámal na bicykli a otec sa o mňa až dojímavo staral. Poznám chlapcov, ktorí sa svojich otcov báli. Tak rád by som im niekedy nahradil to, čo nedostali vo svojom detstve. Každý z nás má minimálne dvoch otcov – toho, ktorý ho splodil a Toho, ktorý je nad všetkým.

Otec a syn – nekonečné príbehy učenia, výchovy, vzdoru a napokon hľadania svojej vlastnej cesty. Otec akoby postupne prechádzal do syna a syn pokračuje v jeho diele aj keď robí úplne inú profesiu. Celé dejiny píšu históriu otcov a synov. Abrahám obetujúci milovaného syna, otec prijímajúci strateného syna, Syn kráčajúci k Otcovi s krížom na pleciach.  Synovia, ktorí sa oslobodzujú odpustením otcom, ktorí im ublížili a otcovia prijímajúci synov, ktorých stratili.

Keď stretávam deti bez otca je mi ľúto o čo prišli – dieťa, otec aj celá spoločnosť. Je tu však riešenie. Každý z nás máme svojho Otca a každý z nás môžeme mať aj svojho syna – chlapca, ktorému pomôžeme v škole alebo v živote, spolupracovníka alebo priateľa, ktorému pomôžeme hľadať jeho vlastnú cestu v živote. Mať otca je krásne. A my máme Otca, ktorý je silný a láskavý. Odpúšťa všetkým a miluje všetkých ako svoje deti. Môžeme sa učiť umeniu byť otcom od Neho a potom nám vyrastú aj dobrí synovia.

Komentáre

Tento článok ešte nemá žiadne komentáre. Buďte prvý!

TOP články

Hodnotiť a byť hodnotený súčasneUčiteľ a žiak, tréner a športovec, doktor a ...

Go and See formou študijnej cestyChceme sa zlepšovať, no nevieme ako ďalej. Trpíme ...

Prečo potrebujeme Toyota KATA?Pravdepodobne nenájdeme na svete firmu, ktorá je úplne ...

Najnovšie články

Inovátor, ktorý cestuje okolo svetaRozhovor s Norbertom Brathom, šéfom ...

Prinášame tretie číslo Průmyslového ...Aké sú povinnosti vedúcich pracovníkov? Ako ...

Optimalizácia logistického systémuOptimalizácia, často skloňované, obľúbené a ...
© 2012 IPA Slovakia, All rights reserved